Môže automatický test dostupnosti všetko nájsť?

Automatické skeny chýba ľudský úsudok

Nie, automatizovaný test prístupnosti nenájde všetko. Takáto skenovacia aplikácia prechádza kódom stránky a signalizuje, čo je možné rozpoznať strojovo: nedostatočný kontrast farieb, obrázky bez atribútu alt, polia formulára bez popisku, chýbajúce titulky stránok, nesprávne nastavenie jazyka, nesprávne štruktúry nadpisov. To je podstatná časť požiadaviek z EN 301 549 a skenovacia aplikácia to prechádza rýchlejšie a konzistentnejšie, ako by to urobil človek.

Čo skenovacia aplikácia nemôže posúdiť, je zmysel. Obrázok môže mať alternatívny text a napriek tomu vôbec nedescribuje, čo na ňom je. Krok nákupu môže byť technicky ovládateľný pomocou klávesnice a napriek tomu sa môže zdať nelogicky, s fokusáciou, ktorá sa pohybuje všetkými smermi. To, či je chybové hlásenie pri formulári skutočne zrozumiteľné, alebo či má video titulky, ktoré sa zhodujú s tým, čo sa hovorí, — to si vyžaduje niekoho, kto pozoruje a premýšľa, nie skript, ktorý prechádza HTML. Nástroj na zlepšenie prístupnosti to tiež nevyrieši: položí vrstvu cez stránku, pričom základná štruktúra zostáva nezmenená a čítačky obrazovky s ňou často horšie vychádzajú. Žiadna správa, bez ohľadu na dodávateľa, by nemala tvrdiť, že úspešná skenovacia aplikácia dokazuje, že stránka plne vyhovuje zákonu.

Kde sa to ukazuje: WCAG 2.1 a EN 301 549

EN 301 549, európska norma, na ktorú sa dostupnosť richtliny odvoláva, sa v praxi rovná WCAG 2.1 úroveň AA. Časť kritérií úspešnosti je v ňom objektívna a strojovo testovateľná — pomery kontrastu sa napríklad dajú merať presne. Ďalšia časť tých istých kritérií je formulovaná výrazmi ako "primeraný" alebo "logický" a to si podľa definície vyžaduje posudzovateľa, ktorý rozumie kontextu. Toto rozlíšenie nie je v žiadnej zmluve niekde dole, je to v samotnej norme.