Ktorý dozorný orgán dohliada na moju e-predajňu, ak predávam vo viacerých krajinách EÚ?

Každý členský štát má svojho vlastného regulačného dozorcu

Ak dodávate v niekoľkých krajinách EÚ, v praxi sa budete vysporiadavať s niekoľkými regulačnými dozoroscami, nie s jedným európskym orgánom. European Accessibility Act je smernica: každý členský štát zapracuje požiadavky do svojej vlastnej legislatívy a určí svojho vlastného regulačného dozorcu pre trh v rámci týchto hraníc. Pre Holandsko je to Autoriteit Consument & Markt, pre Nemecko Marktüberwachungsstelle der Länder für die Barrierefreiheit (MLBF) v Magdeburgu, pre Francúzsko DGCCRF spolu s ARCOM a pre Belgicko Ekonomická inšpekcia FOD Ekonomie. Internetový obchod, ktorý dodáva zákazníkom vo všetkých týchto krajinách, podlieha v zásade každému z týchto režimov súčasne, každému so svojou legislatívou, vlastným maximálnym sankčným limitom a vlastnou hlásiacou cestou.

To platí pre dozor a presadzovanie; technická požiadavka za tým je však všade rovnaká. Vo všetkých 27 členských štátoch sa vyžaduje súlad s EN 301 549, v praxi WCAG 2.1 úroveň AA — internetový obchod, ktorý spĺňa túto normu, ju v zásade spĺňa v každej z týchto krajín. Čo sa líši, nie je samotná norma, ale čo sa stane, ak webová stránka jej nespĺňa: v Nemecku je oficiálny maximálny pokút o 100 000 € nižší ako v ostatných troch krajinách, ale to je doplnené rýchlejšou cestou prostredníctvom konkurentov a priemyselných združení, ktoré môžu poslať Abmahnung kvôli neférovej súťaži. Vo Francúzsku je maximum s 250 000 € najvyššie, s dodatočnými organizáciami na ochranu záujmov, ktoré posielajú upozornenia na porušenie. V Belgicku platí maximálne 200 000 € za porušenie, nie za prípad. Oslobodenie pre mikrotypy podnikov — menej ako desať zamestnancov a maximálne dva milióny eur ročného obratu — sa uplatňuje v každej z týchto krajín rovnako, pretože pochádza priamo zo smernice. Pre krajiny mimo týchto štyroch, ako sú Španielsko, Taliansko alebo Poľsko, zatiaľ nebolo overené, kto je regulačným dozorom a aké sankcie sa uplatňujú; ak tam dodávate, je vhodné konzultovať si oficiálny zdroj danej krajiny.

Odkiaľ to vyplýva: smernica a národné implementačné zákony

Skutočnosť, že každá krajina určuje svojho vlastného regulačného dozorcu a samy si nastavujú sankcie, vyplýva z podstaty Smernice (EÚ) 2019/882: smernica určuje cieľ a normu, ale jej vykonávanie a presadzovanie ponecháva členským štátom. Pre Holandsko je to vypracované v Implementatiewet toegankelijkheidsvoorschriften producten en diensten, pre Nemecko v Barrierefreiheitsstärkungsgesetz, pre Francúzsko v transponovaní v Code de la consommation a pre Belgicko v Zákonníku hospodárskeho práva — štyri samostatné zákony so spodnou európskou normou.